Čas plynie rýchlejšie ako voda, keď si uvedomím, že už je to takmer mesiac od dlhodobo- očakávaného festivalu „Na plný dych“ v Moravskom Lieskovom. Hektické obdobie od marca až po bezprostredných pár dní pred festivalom a po festivale nám priniesli niekoľko zaujímavých, poučných, ale aj vtipných situácií a poznatkov. Prípravy na tretí ročník festivalu sa niesol v akomsi pokojnejšom tempe. Oprášili sme „staré“ súbory z minulých ročníkov, pripomenuli si kompetencie, ktoré komu boli pridelené a akosi sme stále postrádali očakávaný predfestivalový stres. Žeby už prvé „vlaštovky“, ktoré by signalizovali, že už to máme naozaj „pod palcom“? No nie všetko je zlato čo sa blyští a prvotnú spokojnosť nad sledom situácií nám približne 2 týždne pred festivalom pokazilo oznámenie z príslušného úradu, že nie sme oprávnení prijať 2 percentá z daní našich priaznivcov a podporovateľov. Vypadalo to, ako keby to bol dajaký nepodarený žart a tak sme pátrali ďalej… čo sa vlastne stalo? Nuž zopár zlých zhôd náhôd zapríčinilo, že aj napriek tomu, že sme vyplatili podlžnosti na termín, sú inštitúcie, ktoré si môžu dovoliť prevod až na ďalší deň, čo práve nahralo do karát úradom a verdikt bol jasný- nesplnili sme termín povinnej platby (podotýkam, že sa jednalo o jednocifernú, zanedbateľnú cifru). Sklamaný organizačný tím a samozrejme aj ľudia, ktorý nám čiastky chceli poskytnúť. To je zrovna to najmenej čo potrebujeme v týchto dňoch, kedy musíme vynaložiť veľa síl a pozitívnej energie, aby sme zvládli všetko zorganizovať. Čo iné nám zostáva? Poučiť sa, že treba všetko uhrádzať radšej v predstihu a ísť ďalej.
V tomto čase- 2 týždne pred festivalom, je v podstate už všetko zariadené, stačí si už len všetko skontrolovať, opätovne potvrdiť a tak ľudia z organizačného tímu takmer nezložia telefón z ucha. Pre jednoho z nás – Ľubka, je telefón pekne horúci aj z toho dôvodu, že jednou z najkrajších a najočakávanejších noviniek tohtoročného festivalu je narodenie ďalšieho „Naplnodychovského“ dieťaťa- Miška Gašparíka… áno šťastne prišiel na svet čo len umocňuje našu eufóriu a radosť. B L A H O Ž E L Á M E!
Tento rok sme začali s premenou festivalového areálu už v utorok, teda 4 dni pred festivalom. Na ihrisko Šance nabehla skupina chlapov a začali stavať novinku tohto ročníka- veľkoplošný stan- 50×20 metrov. Jazyková bariéra mierne bránila počiatočným dohodám, ale nemčina to zachránila a stan bol do poobedia postavený. V stredu ráno už nastupujú naši chlapci, ktorý už po tretí rok okusujú ťarchu mobilného oplotenia či pivných setov. Dostavujú sa 2 menšie stany, ktoré nadokrývajú komplet catering a druhú novinku tohto ročníka- menšie pódium pripravené pre folklórny súbor a ľudovú hudbu. Stany sú postavené, je čas na elektriku. Aby nešlo všetko až príliš plynule, malý Janko junior si spôsobil úraz, ktorý si vyžiadal niekoľko lekárskych návštev. Našťastie išlo iba o vykĺbenú ručičku a šikovná pani doktorka mu ju napravila. Na festivale už bola „ruka hore“. Ale späť k elektrike. Chlapci rozkladajú nespočetné množstvo káblov a svietidiel, šplhajú sa po strope stanu a zvažujú možné alternatívy. Samozrejme, ani tento rok nechýbajú problémy. Keďže je v tejto časti obce problém s kolísavým prúdom, každý rok sa spoliehame radšej na elektrocentrálu, ktorá dokáže utiahnuť nápor energie, ktorý si nielen osvietenie či hudobná aparatúra, ale aj chladiarenská technika či variče pre catering vyžadujú. Približne týždeň pred festivalom dostávame avízo, že elektrocentrála, ktorú požadujeme je v oprave a pravdepodobne nebude k dispozícii. Iný dodávateľ nepripadá do úvahy v takomto krátkom čase, tak sa musíme uspokojiť s dvomi menšími centrálami od pôvodného dodávateľa. Po zapojení všetkej elektriky a prvej skúške zisťujeme, že niečo nie je v poriadku, preblikujú svetlá…. vypadá to, že jedna z elektrocentrál nie je v poriadku. Nuž nič nové na svete…. elektrika nás pekne trápi už tretí rok. Niekoľko zmeškaných volaní dodávateľovi a trochu nervozity nás uisťovalo v tom, že všetko ide tak, ako sme zvyknutí. Nakoniec sa po niekoľkých hodinách chyba našla- našťastie sa jednalo „iba“ o zlý kábel. Nepríjemné, ale predsa sme o niečo postúpili- je štvrtok večer a elektrika funguje už deň pred festivalom Na naše veľké prekvapenie nám v piatok o 12.00 pre istotou prišla ešte tretia elektrocentrála, ktorú sme vlastne nepotrebovali… Čo je už tradičné pre predfestivalové dni (piatok ráno), sú patálie s mobilnými WC a povestným umývadlom; dodávateľ zabudol doplniť do 2 mobilných toaliet, ktoré boli určené pre účinkujúcich priamo za pódiom, chemickú látku, ktorá by zabránila pachu šíriacemu sa naokolo. Napriek veľkému úsiliu pani, ktorá bola za toalety zodpovedná sa nám nepodarilo úplne odstrániť šíriaci sa nepríjemný zápach…a povestné umývadlo? Ako inak, aj tento krát prišlo bez vody, našťastie so štuplíkom.Začíname veriť tomu, že umývadlo bez vody je vlastne štandard. Pripravení na čokoľvek, chlapci z tímu umývadlo doplnili vodou vždy, keď to bolo potrebné. Medzi organizačným tímom badáme zvyšujúce sa napätie, najmä vďaka únave za posledných pár dní a aj v dôsledku menšieho počtu ľudí v tíme. Horúce počasie a časová tieseň miestami dopomáha k nervozite, ale nakoniec sa všetko stíha a stres padá….. áno, čítate dobre- HORÚCE POČASIE! Tento rok sme „zakúrili“ zrovna v momente, keď sa podarilo prenajať celoplošný stan, ktorý by chránil návštevníkov pred zimou a dažďom. Ale neľutujeme; stan ochránil návštevníkov aj pred ostrým slnkom a sme vďační, že teplé slnečné lúče nám boli tento rok dopriate po 2 chladných ročníkoch.
Prvý deň 2-dňovej festivalovej nádielky začína presne o 17:00 úvodnou fanfárou, moderátorská dvojica Tomáš s Mirkou, starosta obce a hlavný organizátor otvárajú festival a vítajú takmer najväčší počet návštevníkov za 3 roky existencie festivalu. Sme šťastní, dojatí a hlavne je nám krásne teplo Prvé tóny Vištučanky potešili oči, aj uši divákov, najmä keď si vypočuli krásny hlások malej talentovanej speváčky. Vištučanku vystriedala Javorinka, nielen s pohľadnými ženskými krojmi, ale aj ich nositeľkami. Na rad prišla domáca Bučkovanka, ktorá sa prihovorila známym repertoárom s novými perličkami a ako prvá roztancovala návštevníkov. Čerešničkou na torte piatkového večera bola Mistříňanka, na ktorej príchod sme si trošku počkali, ale stálo to za to a na svoje si prišli ako návštevníci, tak aj my organizátori! O druhej hodine ráno doznievajú posledné tóny muziky a všetci sa ponáhľajú k spánku, aby nabrali nové sily do ďalšieho dňa.
Sobota ráno, opäť sa budíme do slnečného, až horúceho rána, avšak s eventuálnou pohodou (v porovnaní s minulými rokmi). Návštevníci prichádzajú v plynulých počtoch. Začína prvá dychová hudba, Kameníkovi muzikanti, počas ktorých vystúpenia k nám zavítal aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. Okrem značnej finančnej podpory nás počastoval aj pochvalnými slovami za šírenie kultúry v kraji a k našej veľkej radosti, prisľúbil pomoc aj v ďalších ročníkoch.
Lahodné tóny moravských skladieb v podaní Kameníkových muzikantov rozprúdili sobotňajšiu náladu. O lahodné tóny sa postarala nielen táto kapela, ale aj výborný zvuk s vychytanými muchami z predošlého začiatku dňa, čo ocenili aj „Kameníci“ v pochvalnom emaily. Ďalšia v poradí vystúpila domáca dychová hudba Lieskované v novom pohodlnom šate, so staro- novou zaskakujúcou speváčkou, ktorá aj napriek obavám len potvrdila, že spievať sa nedá zabudnúť ani po niekoľkých rokoch . Pri ďalšej kapele sme si zažili trošku stresu, keď došlo k nedorozumeniu a kapela Vacenovjáci bola presvedčená o tom, že hrajú o 2 hodiny skôr. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby jeden z ich členov nemusel odísť tesne pred ich zazmluvneným začiatkom koncertu. Nuž ešte že máme v Drietomanke šikovných muzikantov- „chlapec z húsčá“( zainteresovaní vedia), ktorý dokáže adekvátne zaskočiť aj v nedomácej kapele. Síce sme muzikanta z Vcenovjákov viezli až do Kromeřířa, ale podľa návštevníkov podala kapela jeden z najlepších výkonov. Predposledná kapela sobotňajšieho dňa, Drietomanka, naskočila do rozbehnutého vlaku a dostala návštevníkov do varu pred očakávanou hviezdou tohto večera, Moravankou. Na veľké prekvapenie organizátorov si Moravanka rozložila vlastnú aparatúru, teda naši zvukový majstri aj napriek pochvalám „ dostali košom“. Možno sa potešili, aspoň mali voľno o niečo skôr.
Moravanka predviedla krásny koncert plný dobrého, tradičného „Moravankovského“ repertoáru. Aj napriek tomu, že sme zaznamenali mierne pripomienky zo strany návštevníkov ohľadne miestami hlasitých tónov tejto kapely, veríme, že tí čo poznajú Moravanku a berú ju ako ikonu dychovej hudby si určite prišli na svoje. Perličkou tohto ročníka bolo aj zosúladenie dvoch folklórnych zložiek – folklórnej skupiny Kasanka a úplným nováčikom na festivale- ľudovej kapely Huncúti. Zahrnutie oboch vystupujúcich do programu prinieslo pestrosť a pozitívne ohlasy u návštevníkov. Moravanka ukončila svoje koncertovanie o 2:10 ráno. Pre návštevníkov koniec festivalu- pre organizátorov a tím pomáhačov šichta upratovania pred sebou. Bolo potrebné vypratať celoplošný stan do 12.00 nasledujúceho dňa a tak chlapci do 5 hodiny rána spratávali sety a všetky veci zo stanu. Na záver prehodili zopár štamprlíkov so šéfom cateringu a o šiestej hodine ráno zaspali; avšak ich spánok netrval dlho, jedného z nich zobudil dodávateľ pódia hneď o hodinu. Náš chlapec totiž zaspal priamo na pódiu, na koberci pre bicistu . Postupne prichádzali ďalší pomáhači s pocitom akého- takého vyspatia sa a začalo sa veľké spratávanie. Dodávateľ stanu si pre stan v stanovený čas o 12:00 neprišiel, tak ho chlapci a jedno dievča využili na symbolický futbalový zápas. Toľko optimizmu po takmer piatich vypätých dňoch sa len tak nevidí. Nuž, hormóny radosti nám dodávala rekapitulácia vydareného festivalu o počte návštevníkov cca 800 hostí (platiaci/neplatiaci/deti) v piatok a cca 1000 hostí (platiaci/neplatiaci/deti) v sobotu. Krásne počasie, výborné kapely, chutné rozmanité jedlo a hlavne „naplnodychovská“ atmosféra sú známkou tohto ročníka. Čoraz viac si uvedomujeme aké dôležité je mať stabilný tím pomáhačov a za sebou spoľahlivých partnerov. Pre priblíženie, vyrátali sme približnú cenu vstupenky, ak by sme nemali pomoc partnerov, t.j. cca 30 EURO/deň ( teda 60 EURO na oba dni). Vychádzali sme z tohtoročného počtu platiacich hostí, za predpokladu, že by sme nezvýhodnili dôchodcov nad 70 rokov, deti a taktiež by sme nezvýhodnili cenu v predpredaji. Ktovie, koľkí by za týchto podmienok na festival prišli (?) :/ Ďalším obrovským pozitívom je opäť to, že žiadna zo zložiek pre bezpečnosť, ochranu a zdravie nemuseli zasahovať. Pri rekapitulácii dojmov v nedeľu nečudo, že poslední vytrvalci podvečer zaspali priamo na ihrisku, keďže bolo treba strážiť stan a veci, ktoré tam ešte zostali. Po prebudení o cca 21 hodine večer nastal posledný zvrat, keď zistili, že veľkoplošný stan „zrazu“ zmizol. Na objasnenie situácie, únava, tvrdý spánok a možno zopár štamprlíkov spôsobili, že sa chlapci nezobudili ani vtedy, keď si podvečer prišla firma zbaliť veľkoplošný stan. Prebudili sa, až keď bolo po…. Hlavný organizátor s jeho „pravou rukou“ nakladali posledné veci z ihriska- mobilné toalety, v utorok ráno.
Čo nás čaká a neminie; aj keď mnohí už na festival iba spomínajú, organizačný tím čaká ešte dotiahnutie všetkých finančných záväzkov a dokumentácie. Úspešné 2 dni pre návštevníkov, znamenajú cca 9 mesiacov tvrdej práce pre organizátorov. Čaká nás zopár týždňov „off mode“, ale keďže jedným z našim cieľov je každý rok niečo zlepšiť, už čoskoro začneme opäť fungovať „ Na plný dych“! Ale predsa trošku uvoľnenia, tešíme sa na spoločnú pofestivalovú „relaxačnú“ akciu . Vďaka Bohu, všetkým partnerom, pomáhačom, elektrikárom, moderátorom, vystupujúcim hosťom, zvukárom, slečnám, ktoré maľovali na tvár, cateringovému tímu, návštevníkom a všetkým, ktorí dopomohli k výslednému priebehu, z pohľadu organizátorov, asi najlepšieho festivalu. Tak dovidenia o rok! Nech žije „Na plný dych“ 2017!