Pondelok 23.6.2015,15:40 ZULU , Moravské Lieskové- Šance, prázdne ihrisko a ticho. Necelé dva dni ubehli po ukončení festivalu dychových hudieb „Na plný dych“ 2015. Stany, pagody, pódium, parket, atrakcie, celá festivalová atmosféra utíchla a organizačný tím s dobrým dojmom rekapituluje udalosti za posledných pár dní. Ale pekne po poriadku. Dva týždne pred konaním dlho plánovaného festivalu sa dala atmosféra medzi organizačným tímom doslova krájať. Dolaďovali sa posledné úpravy pútačov, prerozdeľovali sa zóny pre rozdanie schránkových letáčikov. Pre info, rozdalo sa cca 22 tisíc informačných letáčikov pre domácnosti. Organizátori pilne pracujú deň či noc a dolaďujú posledné potrebné detaily. Festival je dopodrobna rozplánovaný, teda okrem nevyspytateľného počasia sa „nemôže nič stať“… Ak si však niekto myslí, že nemôže, tak my už vieme, že vždy môže; v utorok, 10 dní pred zahájením festivalu, o 19:30. hodine večer, odvážam hlavného organizátora do krajskej nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Podozrenie sa potvrdilo a ešte v tú noc bolo po operácii. Týždenná PN-ka spôsobila chaos, nepokoj a zaťaženie ostatných členov organizačného tímu pri dokončení realizácie projektu. Podpredseda festivalu berie na seba ťarchu posledných potrebných organizačných ťahov a preukazuje disciplinované riadenie. Koniec koncov- všetko sa zvládlo a chlapci/ dievčatá z tímu preukázali obetavú podporu a vnútornú silu aj v nepriaznivej situácii. Hlavný organizátor odchádza z nemocnice 4 dni pred festivalom s príkazom dodržania šetriaceho režimu; muzikantského ducha, však nemožno nijak odradiť, pokiaľ človek dýcha a ešte v ten večer bolo počuť z domu hlavného organizátora „jódlovanie a tóny pozauny“- Janko totiž skúšal či to na festivale „dá“. Po zakúpení špeciálneho spevňovacieho pásu a repíkového zábalu to vypadalo byť možné. Dva dni pred festivalom, behám na bicykli s 10- mesačným bábätkom a rozdávam posledné vstupenky povolaním. Áno, aj malý Janko junior zažíva predfestivalovú eufóriu a zvláda to dobre.
Štvrtok, 18/6, jeden deň pred začatím udalosti staviame stany, pagody, mobilné oplotenie, pivné sety a zasa pivné sety. Stavia sa pódium, všetko ide podľa plánov. Spokojnosť a eufória narastá. Bolo treba ošetriť dodávku mobilných WC a umývadla, aby bolo umývadlo dodané aj s vodou a štuplíkmi, aby voda nevytekala ako minulý rok. Po prísľube dodávateľa sme zostali pokojní- toto sa nám tento rok už nestane. Nestalo. Pre istotu nám umývadlo neprišlo vôbec- zabudli ho naložiť do kamiónu. Tak opäť telefonát a následný prísľub dodania umývadla nasledujúci deň. Zrazu dostávam telefonát, bojím sa zdvihnúť telefón, čo ešte… S rozhorčeným tónom v hlase dostávam info: „Strecha k pódiu je o 3 metre šírky a o 2 metre dĺžky menšia ako pôvodne objednaná, nehovoriac o plachte, ktorá bola ešte o tretinu menšia. Nech sa stavitelia pokúšajú o akékoľvek natiahnutie plachty- NEJDE TO. Nasleduje reťaz nervóznych telefonátov a vybavovanie strechy od iného zdroja. O 21. hodine večernej dostávam informáciu, že strecha bude od pôvodného dodávateľa. Aby toho nebolo málo, pol hodiny pred polnocou dostávame opäť telefonát či sa nedá strecha objednať externe- NO NEDÁ. Slovník inak vždy pokojne reagujúceho hlavného organizátora sa vzápätí zmenil na používanie zopár „vybraných slov“, ktoré sa bohužiaľ/bohuvďaka nedajú publikovať.
Je treba strážiť festivalový areál, nečakane nám vypadávajú dohodnutí ľudia. Zháňame náhradníkov. Podujal sa na to statočný chlapec z tímu organizátorov. Sám tam byť samozrejme nemôže; obetavý člen guláš-tímu sa ponúka, aby nám vytrhol tŕň z päty. Odfukujeme si a netrpezlivo čakáme na deň „D“.
Piatok ráno. Do prvého festivalového dňa sa budíme s mrzutou náladou z daždivého rána… Ach nie, zasa počasie, je chladno a prší. Strecha z pódia je postavená podľa dohody o 6.00 ráno od pôvodného dodávateľa (asi zabrali „vybrané slová“).Mimo iného sme si vyslúžili fľašku kvalitnej moravskej slivky na upokojenie nervov z predchádzajúceho večera. Umývadlo prišlo so štuplíkmi, ale bez sľúbenej vody. Pre nás je to však už v tejto chvíli najmenší problém, naplnili sme ho svojpomocne. Toľko zvratov a to sa festival ešte ani nezačal. Počasie sa počas dňa zlepšuje. Vraciame sa z Trenčína s hlavným organizátorom po vytiahnutí štichov z 11 cm rany. Autom naplneným ozdobnými kvetmi a kyticami od sponzora upaľujeme do festivalového areálu. Po areáli pobehuje organizačný tím v nových reprezentačných tričkách od sponzora a tím cateringu v bielych tričkách. Tiché ihrisko sa zrazu mení na festivalovú panorámu, eufória stúpa, prvý návštevníci prichádzajú už 2 hodiny v predstihu. Na kosť zmrazené mäso spomaľuje dokončenie prvého kotla gulášu, ale skúsený gulášmajster si poradil aj s týmto problémom. Festivalové miesto sa zaplňuje. Prvé tóny novej festivalovej fanfáry otvárajú 2- dňovú dychovkovú nádielku o 17. hodine. Prvých uvítacích slov sa ujala skúsená moderátorská dvoja v spoločnosti starostu obce Moravské Lieskové a hlavného organizátora. Nasledujú vystúpenia kapiel pri návštevnosti cca 550 divákov. Všetko už ide podľa plánu, po areáli pobehujú deti s nádherné pomaľovanými tváričkami od dvoch talentovaných slečien. Skákacie hrady sú plné detí, kolotoč sa točí, ľudia počúvajú lahodné tóny, konzumujú bohaté občerstvenie, počasie drží; je síce chladnejšie ale aspoň zubaté slniečko dodáva pocit tepla. Osobný záujem vo mne vyvolala súťaž detí o najdlhší a najautentickejší zvuk z dychového nástroja a sympatické vystúpenie folklórneho súboru. Prvý deň festivalu dopadol nad očakávania. Dokonca náš prišli pozrieť aj úradníci, ktorí dohliadajú na férové dodržiavanie podmienok počas zárobkovej činnosti cateringovej spoločnosti. Následná pochvala „know how“ novej festivalovej meny nás uisťuje v tom, že sme na správnej ceste. Počas noci opäť stráži statočný chlapec, ktorý už druhú noc ťahá bez spánku. Už z minulého roku vieme, že sa netreba tešiť predčasne a strnuto čakáme čo bude ďalší deň. Po drobných „upratovačkách“, čisteniach a kontrole bezpečnosti čakáme na hodinu „H“.
20.6. o 15:00 festival opäť otvára „ešte horúca“ fanfára. Nastupuje hudobné osvieženie od prvej dychovej hudby, druhej, tretej… akosi dlho je všetko bez problémov. Ale na počasie sa dá vždy spoľahnúť- začína pršať. Sú to však iba drobné kvapky šťastia a mračná nás ako keby zázrakom obchádzajú. Po určitej dobe sa dozvedáme, že všade naokolo je prietrž mračien, len nám sa to vyhlo. Po areáli sa neformálne rozširuje stanovisko „vymodlené počasie“. Je chladno, ale nedá sa odísť. Jedna kapela lepšia ako druhá presviedča návštevníkov o tom, že treba zostať a tešiť sa na zlatý klinec programu. Áno, i tento rok sme mali zopár licitátorov pri vstupnom; avšak v porovnaní s minulým rokom sa dá skonštatovať oveľa pohodovejší priebeh. Snáď stojí za spomenutie jedna nepochopiteľná príhoda: Od vstupného nám hlásia, že bolo treba vyviesť človeka, ktorý pri vstupnom ukázal pár drobných na dlani a nekúpil vstupenku s tým, že ide iba na 5 minút a niekoho hľadá. Po desiatich minútach sa dotyčný našiel ako si pred pódiom užíval festivalovej atmosféry. Nie žeby to nebolo potešujúce, ale po vyzvaní preukázania vstupnej pásky alebo následného zaplatenia vstupenky vytiahol z vrecka niekoľko stovák EURO s tým, že on si môže kúpiť toľko vstupeniek, koľko chce. Prečo si však vstupenku nekúpil- to naozaj doteraz netušíme. unsure – emotikonInak prebiehalo všetko bez väčších komplikácii. Tešíme sa z toho, že tento rok väčšina ľudí pochopila, že vstupné slúži na pokrytie naozaj veľkých nákladov, ktoré festival vyžaduje. V priebehu festivalu dostáva niekoľko krát slovo hlavný organizátor, ktorý deklaruje, že zorganizovať takýto festival je naozaj JEDNODUCHÉ, pokiaľ sú nablízku ľudia o ktorých je možné sa aj v ťažkých chvíľach oprieť. Podaktorí návštevníci nad slovom „JEDNODUCHÉ“ neveriacky krútia hlavou a pýtajú sa ma či Janko ešte nie je náhodou v narkóze smile – emotikon Ale ľudia, ako organizačný tím či štedrí partneri vedia, že práve oni sú tí o ktorých je možno sa oprieť a že každá ich pomoc je podpísaná pod úspechom festivalu „Na plný dych.“ Veď práve Moravské Lieskové, rodisko mnohých muzikantov, si takýto festival naozaj zaslúži.
Zhrnuté, a podčiarknuté- festival vyšiel, aj keď finančná stránka veci ešte nie je celkom doriešená. Avšak, ako nič nemôže byť dokonalé, aj my si uvedomujeme nedostatky, ktoré je treba do budúcna odstrániť. Vieme napríklad, že nesmieme zabudnúť oficiálne poďakovať ani jednému z vystupujúcich, že budeme dôslednejšie dbať na bezpečnosť pri detských atrakciách a taktiež, že zopár pív s názvom začínajúcim na „P“ (Plzeň) treba mať v talóne smile – emotikon. Okrem iného nám v zlepšovaní pomohla anketa, ktorá prebiehala už cez internet a taktiež počas oboch festivalových dní, kde nám návštevníci ponúkli návrhy na zlepšenie. Aj vďaka týmto letákom vieme, že by sme potešili podaktorých návštevníkov zahrnutím do programu skupiny ABBA alebo Rolling Stones. smile – emotikon
Tento rok nám nebesia skutočne priali aj keď sa to na prvý pohľad nezdalo. Žiadna zo služieb pre bezpečnosť a zdravie našťastie nemusela zasahovať; na konte organizačného tímu bola „iba“ jedna seknutá chrbtica, jedno opuchnuté koleno, niekoľko oplieskaných pier od vetra a zopár stratených kíl, ktoré poslúžili pravdupovediac k dobru.
Straty a nálezy: našiel sa jeden horský bicykel, kľúče od domu, ktoré našťastie našli svojho majiteľa; stratili sa kľúče od auta, ktoré sa tiež našli u návštevníka a zubná protéza, doteraz nenájdená smile – emotikon. Kto zubnú protézu nájde a nebude mu pasovať, prosíme nahláste to organizátorom.
Na festivale sa rozdalo niekoľko stovák letákov s programom na rok 2016. Toto všetko a ešte ďaleko viac nás zaväzuje k tomu, aby sme sa budúci rok opäť stretli na ešte lepšom festivale. Nech žije „Na plný dych“ 2016!
PS: Statočného chlapca strážiaceho festivalový areál snáď navrhneme na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Po prvý krát si ľahol k spánku na piaty deň po štyroch prebdených nociach so stálym úsmevom na tvári.